Za svojho krátkeho života sa uznania nedočkal a nevieme ani poriadne, ako vyzeral. Napriek tomu sa už v pätnástich rokoch stal autorom jedného z najvýznamnejších vynálezov všetkých čias. Louis Braille zomrel presne cez 170 rokov.
Francúz Louis Braille (1809-1852) prišiel v troch rokoch o zrak po tom, čo si poranil oko šidlom z dielne svojho otca sedliara. Do rany sa mu dostala infekcia a následne úplne oslepol. Začiatkom 19. storočia navštevoval v Paríži v tom čase jedinú školu pre nevidiacich na svete – Institution Royale des Jeunes Aveugles (Kráľovský inštitút pre slepú mládež). Deti sa tu hmatom učili čítať iba vystúpené písmená, nemohli však písať, pretože výroba takých textov bola pomerne náročná.
Jedenásťročný Louis sa na škole zoznámil s takzvaným nočným písmom, čo bol dosť zložitý systém využívaný armádou na komunikáciu v tme. Začal ho preto zdokonaľovať a pôvodných dvanásť používaných bodov znížil na šesť – dvoch horizontálne a troch vertikálne, čo umožnilo 64 rôznych kombinácií. V roku 1824 v pätnástich rokoch vytvoril Braillovo písmo pre nevidiacich, slabozrakých a pre ľudí so zvyškami zraku, Systém jeho písma sa využíva dodnes a funguje na princípe vystupujúcich bodov, ktoré čitateľ vníma iba hmatom.
Braille sa nakoniec stal v slepeckom ústave učiteľom av roku 1829 napísal svoju prvú príručku pre nevidiacich. Neskôr pre nich dokonca vymyslel notový zápis av roku 1847 predstavil písací stroj pre svoje písmo. Šiesteho januára 1852 zomrel na tuberkulózu, v tom istom roku sa v jeho písme začali tlačiť prvé knihy.
Veľkého uznania sa však Braille za svojho krátkeho života nedočkal, a dokonca sa ani poriadne nevie, ako vyzeral: jeho jediná známa podobizeň bola vytvorená z posmrtnej masky. Braillovo písmo bolo oficiálne uznané ako písmo pre nevidiacich až dva roky po smrti svojho vynálezcu.
Sto rokov po Braillovej smrti boli jeho pozostatky prevezené do parížskeho Pantheonu – po bok Voltaira a Márie Curie-Skłodowskej.
